V nákupných centrách to vrie
Niektoré uličky sú zatarasené ľuďmi, každý zháňa a prediera sa davom. Je to na zbláznenie.
Košické nákupné centrá vyzerajú v týchto dňoch aj napriek ohromným rozmerom ako konzervy, do ktorých sa natlačili tisícky ľudí. Posledná predvianočná nákupná horúčka vrcholí (a ortuť teplomera praská).
Najväčšími ťahákmi sú zľavy, na ktoré sa zákazníci vrhajú ako levy. Prestrelka o kupujúcich je priamo hmatateľná. Milé slová a úsmevy predavačiek, ktoré vám doslova núkajú tovar do ruky. Zákazníci sa len ťažko hýbu pomedzi úzke uličky, vrážajú do seba a sú nervózni. Všade je kopa ľudí.
Nedá sa tu hýbať!
„V práci som od siedmej ráno,“ hovorí jedna z predavačiek košického hypermarketu. „Prenášam veľké palety s tovarom, ale než sa k policiam, kde ho má vyložiť, dostanem, prejde niekedy aj pätnásť minút. Niektoré uličky sú zatarasené ľuďmi, každý zháňa a prediera sa davom. Je to na zbláznenie.“
Kontrast Vianoc
Darčeky neodmysliteľne patria k Vianociam. Je tu však jeden kontrast, ktorý si všimla naša čitateľka Evka:
„Ani mne nezvýšil čas na nákupy, tak som si všetko nechávala na poslednú chvíľu. Zháňala som iba jednu vec pre manžela.“ Evka vedela, čo chce i kde to kúpiť. Rozdiel medzi vstupom do nákupného centra a jeho opustením sa však rovnal dvom hodinám. Pritom nepozerala na nič iné, chcela iba darček pre muža a rýchlo odísť.
„Po nákupe, ktorý bol poriadnou divočinou, som na chvíľu odbehla do kostola. Iba tak porozmýšľať a pomodliť sa pred sviatkami. Ani neviem, čo som vlastne čakala, ale po vstupe do chrámu sa mi do očí tlačili slzy. Bol takmer prázdny. Rozmermi by prevýšil nejedny obchody, ale ľudia v ňom neboli. Myslím, že ich zlákalo niečo iné, a na to, kvôli čomu tu Vianoce sú, sa zabudlo.“