Vedecká expedícia na Antarktíde so spoluúčasťou UPJŠ: Ako pokročil výskum?
Martin Bačkor z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach je súčasťou aktuálne prebiehajúcej vedeckej expedície na Antarktíde. Ako sa mu zatiaľ darí?
Vedecká expedícia pod záštitou Masarykovej univerzity (MU) v Brne, na ktorej sa partnersky spolupodieľa aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, má za sebou takmer mesiac pobytu na polárnej stanici Johanna Gregora Mendela na Antarktíde, ktorá je účelovým pracoviskom MU v Brne.
Ako informovala hovorkyňa UPJŠ v Košiciach Mária Hrehová počasie bolo zatiaľ veľmi priaznivé pre hladký priebeh terénnych prác, a preto vedecké aktivity realizované jednotlivými pracovnými skupinami vrcholia.
„Počas večerov prebieha spracovanie vedeckých údajov a odobratých vzoriek prírodnín, ktoré budú detailne analyzované v laboratóriách európskych univerzít, najmä v Českej republike a na Slovensku,“ uviedla Hrehová.
V rámci vedeckého programu expedície sa realizuje výskum v oblasti ekofyziológie rastlín, botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológie.
„Z vedeckých prístrojov permanentne inštalovaných na týchto lokalitách boli získané údaje o mikroklíme a fyziologickej aktivite machorastov z rodu Bryum. V niekoľkých sladkovodných jazierkach sme nainštalovali meracie zariadenia na stanovenie zmien procesu fotosyntézy v riasach a siniciach, v závislosti od zmien teploty vody a svetelného žiarenia,“ vysvetľuje Martin Bačkor z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
V rámci botanického výskumu bolo podľa jeho slov začaté mapovanie vegetácie maloplošných antarktických vegetačných oáz, teda miest kde dochádza počas leta k úplnému rozpusteniu snehu a ľadu, čím tam vznikajú podmienky pre rast rastlín. Mapuje sa najmä biodiverzita lišajníkov, machorastov, rias a siníc.
Ako ďalej povedal, v rámci dlhodobého monitoringu sa analyzuje teplotný režim a hrúbka aktívnej vrstvy permafrostu. Výskum v oblasti hydrológie sa zameriava na sledovanie zmien odtoku a chemizmu vôd vo vybraných povodiach severnej časti ostrova.
„S využitím rádiostaníc sme v kontakte s ďalšími prírodovedcami, ktorí realizujú svoje výskumy v iných častiach ostrova, respektíve susedných ostrovoch. V súvislosti s koordináciou odletu zo stanice J. G. Mendela do Južnej Ameriky je pre nás dôležité udržiavanie kontaktu s posádkou polárnej stanice Marambio, ktorá bude medzistanicou pri návrate expedície domov,“ priblížil Bačkor.
Predpokladaný odlet vedeckej expedície z ostrova Jamesa Rossa je podľa jeho slov koniec februára 2017. „Termín odletu však môže významne ovplyvniť nízka oblačnosť, prípadne silný vietor,“ dodal Bačkor.
Foto: Ilustračné