Vernisáž výstavy Viktora Šefčíka bola spojená s ochutnávkou tradičných židovských špecialít
Umelec vystavuje už piatykrát v tomto priestore počas posledných troch rokov. Inšpirovala ho krajina v okolí maďarského Füzérradvány, kde sa presťahoval.
Príjemný večer plný zážitkov skĺbený do troch v jednom, výstavy obrazov, koncertu košického klezmer bandu Salamon Kapelye a ochutnávky tradičných židovských špecialít.
K tomu všetkému ešte hosť, dlhoročná členka činohry Štátneho divadla v Košiciach Ľuba Blaškovičová s prednesom príbehu z knihy amerického autora Shela Silversteina Strom, ktorý dáva. Toto všetko zažili hostia vernisáže Viktora Šefčíka v galerijnej kaviarni Fashion Point Café na Mlynskej ulici v Košiciach, festivale umenia maľby, umenia hudby a umenia jedla.
Inšpirujú ho krásy národného parku
Pre umelca je to už piata výstava v tomto priestore v priebehu necelých troch rokov. Tentoraz na olejoch menších aj väčších formátov predstavuje svoju letnú tvorbu, ktorá vznikala v ateliéri v maďarskom Füzérradvány, kam presídlil z rodných Košíc.
Je to môj pohľad na prírodu. Oslovila ma tu krásna krajina, veľmi pekný, obrovský kultivovaný park, chránené lesy, ktoré sa nedevastuj„ú tak ako u nás. Teraz maľujem strom, ktorý bol zasadený ešte v roku 1720. V lete som maľoval väčšinou kvety – slnečnice, poľné a záhradné kvety, kukuricu… ale v úplne inom ponímaní ako som robil doteraz. Na prvý pohľad pôsobia abstraktne, ale sú to realistické maľby,“ hovorí Viktor Šefčík.
Salamon Kapelye hrali klezmer, tango aj tvorbu Košičana
S približne pätnástimi skladbami vystúpil vo Fashion Point Café Salamon Kapelye. Hudobníci majú v repertoári tradičné klezmerské skladby, muziku Židov východnej Európy.
„Klezmer štýl vznikol niekedy od 17. – 18. storočia a ovplyvnila ho ruská, poľská aj rumunská hudba. V prvom rade sú to piesne, ktoré sa hrali na svadbách a zábavách. V tridsiatych rokoch minulého storočia bola táto hudba niečo také, čomu sa dnes hovorí world music,“ vraví kapelník Pavol Šalamon.
Vedieť variť dobrú židovskú kuchyňu je umenie
Židovská kuchyňa je sofistikovaná a pre mnohých možno aj trocha neznáma. Preto bol o jesenné pochúťky z husaciny na vernisáži veľký záujem. Na ochutnávku bolo pripravených niekoľko špecialít. Ako predjedlo husacia pečeň zalievaná v studenej husacej masti, nasledoval plnený husací krk, husacia mäsová roláda, hovädzí jazyk, husaco – hovädzí šolet s troma druhmi fazule, kapustová štrúdľa a jablkový koláč. O toto všetko sa postaral Michal Šenitko, tajomník Košického klubu kuchárov a cukrárov a člen Výkonného výboru Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov.
„Pri varení židovskej kuchyne treba trpezlivosť a zachovať technologický postup. Kuchár si musí uvedomiť, že židovská kuchyňa je na niektoré postupy citlivá a pokiaľ ich chce dodržať, potrebuje trocha trpezlivosti a venovať sa tomu tak, aby výsledný efekt bol taký ako dnes. Táto kuchyňa je citlivá aj na to, že sa zásadne nesmú spájať mliečne výrobky s mäsom. To znamená, že nemôžem robiť napríklad plnku tak, že si žemľu zalejem mliekom, alebo smotanou, ale tieto ingrendiencie musím vynechať a zvoliť taký postup, aby sa nespojilo mäso s mliekom,“ objasňuje Michal Šenitko.
Výstava Viktora Šefčíka potrvá do 12. decembra 2018.
