Záchranárom zatajili, že boli v zahraničí alebo mali kontakt s infikovanou osobou
Zatajovanie dôležitých skutočností, ako kontakt pacienta s osobou pozitívnou na koronavírus alebo pobyt v rizikových regiónoch, záchranárom komplikuje prácu.
Zavolajú si záchranku, ale zataja dôležité informácie. Ako informuje Záchranná služba Košice, za uplynulý týždeň sa im stali dva takéto prípady.
Bol v Anglicku a tajil to
Posádka Záchrannej služby Košice zo stanice v Hriadkach v stredu 16. septembra vyrážala v neskorých večerných hodinách do Trebišova k 32-ročnému pacientovi, ktorý dvakrát skolaboval.
Pacient i jeho príbuzní hneď v úvode popreli pozitívnu cestovateľskú anamnézu, kontakt s osobou z červenej zóny či kontakt s osobou pozitívnou na COVID19.
„Pacient udával bolesti celého tela, kĺbov, kašeľ a sťažené dýchanie. Posádka pacientovi namerala telesnú teplotu 38,1°C. V trebišovskej nemocnici muža pre horúčku neprijali, nasledoval prevoz pacienta do Michaloviec,“ informoval nás hovorca Záchrannej služby Košice (ZSKE) Viktor Wurm.
Pacient až pred týmto transportom priznal návrat z Anglicka, odkiaľ sa mal s manželkou a deťmi vrátiť pred 2 – 3 týždňami.
Zatajila kontakt s pacientom z Brna
V sobotu 19 septembra bola posádka zo stanice Košice – Staré mesto 2 privolaná do chatovej oblasti pri Kysaku, k žene, u ktorej bolo po páde podozrenie na zlomeninu členka.
„Posádka počas transportu do nemocnice pacientke odmerala teplotu, teplomer ukázal 38°C. Žena najprv kontakt s osobou pozitívnou na COVID-19 popierala, tesne pred príchodom do nemocnice však priznala nepriamy kontakt s rodinným známym z Brna. Ten je aktuálne hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc a v čase výjazdu čakal na výsledok testu,“ uvádza V. Wurm.
Zatajovanie dôležitých skutočností, medzi ktoré v čase globálnej pandémie patrí aj možný kontakt pacienta s osobou pozitívnou na COVID-19 alebo pobyt v rizikových regiónoch, záchranárom výrazne komplikuje prácu.
V rámci zásahového protokolu totiž volia konkrétnu úroveň ochrany vzhľadom na údaje uvádzané pacientom. Ak im pacient takéto dôležité informácie v úvode zatají a neskôr sa „rozpamätá“ pod tlakom okolností až počas ošetrenia či pri prevoze, záchranári sa musia prestrojiť priamo na mieste.
Predlžuje sa tak čas celého výjazdu. Čo je však podstatnejšie, záchranári sú takto zbytočne exponovaní vyššej miere rizika, na ktorú sa pritom mohli včas pripraviť.
Nezodpovedné správanie sa jednotlivcov, prípadne strach alebo pocit hanby ohrozujú ľudí, ktorých si v tejto dobe nemôžeme dovoliť vyradiť z prevádzky