Ako v tejto ťažkej dobe znížiť stres a zachovať si duševné zdravie? Radí psychologička

Rýchle životné tempo, pracovná záťaž, povinnosti, stres. Je čoraz náročnejšie zvládnuť tlak, ktorý prirodzene vyplýva z veľkého množstva úloh a vysokých nárokov, ktoré sú na človeka kladené.

O negatívnych účinkoch stresu pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, pripadajúceho na 10. október, hovorí klinická psychologička Nemocnice AGEL Košice-Šaca Mária Humeníkova.

Dá sa hovoriť o narastajúcom trende negatívneho dopadu stresu na psychické zdravie ľudí?

Nepovedala by som, že by narastal dopad stresu na ľudský organizmus. Skôr narastá množstvo situácií, v ktorých sme mu vystavení. Okolo nás je veľmi veľa podnetov, ktoré tu kedysi neboli.

Dnes napríklad nemusíme opustiť svoj domov, stačí sa pripojiť na internet a zasype nás množstvo informácií, ktoré v nás vyvolávajú pocit ohrozenia.

Ten následne v našom organizme môže spustiť stresovú reakciu. Dobré je porozumieť tomuto mechanizmu, naučiť sa s tým pracovať a nájsť si vhodné spôsoby, ako ho zvládať.

Ako rozlíšiť bežnú, zdravú mieru stresu, ktorá je pre nás únosná a kedy je potrebné spozornieť?

Stres je prirodzenou súčasťou nášho života, sme naňho aj evolučne vybavení. Naša nervová sústava sa formovala popri prírodných katastrofách, v živote medzi predátormi.

Stresová reakcia nám má pomôcť zachrániť sa pred ohrozením. Je ako plynový pedál v aute, ktorý nás má nabudiť a pripraviť sa na „útok alebo útek“ – základné reakcie na stres, kedy sa k tomu pripravuje celé telo.

Srdce bije rýchlejšie, zvyšuje sa krvný tlak, zužujú sa cievy na periférii, rozširujú sa vo veľkých svaloch, mení sa prietok krvi, stúpa svalové napätie, zvyšuje sa potenie, zhoršuje trávenie, stúpa celková aktivita a podobne. Cieľom je nahromadiť dostatok energie, aby sme sa vedeli s ohrozením vysporiadať.

Problém nastáva, ak sme takýmto situáciám vystavení pridlho a pričasto. Ak táto stresová reakcia dlhodobo prevažuje nad fázami regenerácie, keď ideme bez oddychu na plný plyn, až priam na dlh.

Existuje univerzálny návod ako stres eliminovať a kedy sa mu nie je možné vyhnúť?

Uvedomme si prítomnosť, ako sa vraví tu a teraz. Dýchajme zhlboka, ľudovo povedané „do bruška“. Tým aktivujeme druhú dôležitú zložku nášho autonómneho nervového systému – parasympatikus, takzvanú „brzdu,“ ktorá je protiváhou k vyššie spomínanému „plynu.“

Pri jej aktivácii sa spomaľuje činnosť srdca, znižuje svalové napätie, rozširujú cievy na perifériách, zlepšuje trávenie a klesá celková aktivita.

Nesnažme sa všetko zvládnuť sami, podeľme sa o to, čo prežívame s inými, nedusme to v sebe. Ľudské spojenie, ľudský dotyk podporujú produkciu a znásobujú účinky oxytocínu, hormónu, ktorý okrem iného chráni náš srdcovo-cievny systém pred negatívnymi účinkami stresu.

Čoraz častejšie počujeme o syndróme vyhorenia. Zohráva stres aj tu svoju úlohu?

Do stresu sa dostane takmer každý, ale nie každý musí vyhorieť. Vyhorievanie je proces. Naozaj súvisí s dlhodobým preťažovaním organizmu a neschopnosťou regenerovať svoje sily. Má svoje fázy a obvykle na ich začiatku je priam idealistické nadšenie, nadmerné pracovné nasadenie, sklon „rozdať sa,“ dlhodobé nadčasy, potreba robiť tak veľa, ako sa len dá a podobne.

Aké sú varovné príznaky blížiaceho sa vyhorenia a ako mu treba predchádzať?

Postupne sa u nás prejavujú známky psychického a fyzického vyčerpania, narastá vnútorné napätie. Ľudia, klienti, či kolegovia nám idú na nervy.

Čoraz častejšie nám, ako sa hovorí „povolia nervy,“ pracujeme mechanicky, bez chute a zhoršujú sa naše vzťahy s okolím. Cesta, ako vyhoreniu predísť, je „nehorieť priveľmi“. Žiť vyvážene, mať dostatok spánku, pohybu, striedať záťaž s odpočinkom, rozvíjať vzťahy s blízkymi, smiať sa, vnášať humor do každodenných situácií, pestovať si záujmy a priateľské vzťahy.

Pojem zlatá stredná cesta nevznikol nadarmo, pretože veci hraničiace s extrémom sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Väčšine z nás nerobí dobre monotónnosť a stereotypy, ale rovnako tak ani prílišná hektickosť prinášajúca stres.

Je v živote viac nebezpečná nuda, alebo vysoká záťaž a rýchle životné tempo?

Aj tu platí, že ako pre koho. Ako jednotlivci sa líšime v množstve a variabilite podnetov, ktoré pre spokojný život potrebujeme. Niekto obľubuje dynamiku a časté zmeny, iný zase pokojnejšie, predvídateľnejšie podmienky.

Nuda aj príliš vysoká záťaž sú extrémami a ak sú dlhodobé, od spomínanej zlatej strednej cesty sa priveľmi vzďaľujú.

S čím sa na vás klienti najčastejšie obracajú?

Ak odrátam vyšetrenia pre rôzne účely, ako napríklad sociálnu poisťovňu, psychiatra, či neurológa, kde sa vyžaduje vyšetrenie pamäti a možného organického poškodenia mozgu, tak sú to jednoznačne úzkosti a panické stavy.

Tie sú mimoriadne nepríjemné a laik ich spočiatku ani nevie rozlíšiť ako záležitosť, na ktorej by sa mohla podieľať psychika. Vníma len, že mu je fyzicky zle.

Búšenie srdca, závrate, náhla slabosť. To všetko sú príznaky, ktoré obvykle vzbudia v človeku veľký strach. Strach, že skolabuje, má infarkt, jednoducho, že zomiera. Je potrebné porozumieť tomuto mechanizmu v tele a naučiť sa aplikovať takzvanú prvú pomoc, ako tieto stavy zvládnuť, keď sa objavia, ale tiež ako im z dlhodobého hľadiska predchádzať.

Máte svoj obľúbený recept na psychohygienu?

Obujte si pohodlné topánky, vyjdite von a kráčajte svižnou chôdzou aspoň 30 minút, najlepšie každý deň. Tých receptov je samozrejme oveľa viac. Len v našej nemocnici nájdeme medzi personálom množstvo ľudí, ktorými sa môžeme inšpirovať.

Niektorí športujú, iní chodia do prírody, záhradkárčia, maľujú, venujú sa ručným prácam, varia s vášňou, či sa aj v zrelom veku učia nové jazyky.

Počas celého nášho života je dôležité nachádzať si čas na činnosti, ktoré nám robia radosť.

Ako hovorí lekár Gábor Maté vo svojej veľmi podnetnej knihe „Když tělo řekne NE,“ v každom z nás drieme nutkanie tvoriť. Cieľom je tomuto nutkaniu podľahnúť. V opačnom prípade skôr, či neskôr začne chradnúť nielen náš duch, ale i telo.