Exprezident Schuster, košický župan Trnka a prešovský župan Majerský si v Užhorode pripomenuli 100 rokov od skončenia vojny

Podkarpatská Rus bola súčasťou Československa

Rok 1918 bol významný aj tým, že udalosti, ktoré sa v tomto období stali, viedli k začleneniu Podkarpatskej Rusi k Československu. Situáciu v dnešnej Zakarpatskej oblasti sťažovala po 1. svetovej vojne hospodárska zaostalosť aj politická gramotnosť jej obyvateľov. So Slovákmi ich však zbližovala kultúra, jazyková blízkosť a často aj rodinné väzby. Vďaka začleneniu Podkarpatskej Rusi k Československu sa táto oblasť začala rozvíjať, investovalo sa do výstavby zakarpatských miest, infraštruktúry, priemyslu, aj turistického ruchu.

„Myslím si, že bola veľká škoda, že Zakarpatsko po 2. svetovej vojne nepatrilo už k nášmu územiu, pretože my sme išli dopredu, no oni zaostávajú. V rámci Ukrajiny však boli stále progresívnym miestom, ktoré udávalo krok krajine. Je preto aj na nás, aby sme im pomohli, podporovali ich, aby sa ich cesta do Európskej únie skrátila,“ povedal prezident Rudolf Schuster.

Ako uviedol predseda KSK Rastislav Trnka, spolupráca so Zakarpatskou oblasťou posledné roky zaostávala, no postupne sa ju kraju darí obnoviť.*** „V júli tohto roku sme sa s predsedom Zakarpatskej oblastnej rady dohodli na spolupráci pri projektoch financovaných v rámci programu cezhraničnej spolupráce ENI a priorít, aké majú obidva regióny. Pripravujeme vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti cyklistickej trasy Michalovce –Vyšné Nemecké, ako aj výstavby nového cestného hraničného priechodu Maťovské Vojkovce – Pavlovo, ktoré by mohlo odľahčiť súčasný nápor na hraniciach.“***   „Slovensko a Ukrajina má k sebe veľmi blízko. Veľa ukrajinských žiakov študuje na východe Slovenska. V Prešove máme dokonca ukrajinské gymnázium, v Užhorode zas deti navštevujú základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Mnohí Ukrajinci u nás pracujú v zdravotníctve či cestovnom ruchu. Aj preto je dôležité, aby sme naďalej rozvíjali rozbehnutú spoluprácu, spoločné aktivity a naďalej podporovali projekty EÚ z Európskeho nástroja susedstva ENI,“ priblížil predseda PSK Milan Majerský.

Partnerské regióny dlhodobo spolupracujú na projektoch v oblasti kultúry, školstva aj turizmu. Za najväčší problém však predsedovia samosprávnych považujú nedostatočnú dopravnú infraštruktúru a dlhé čakacie doby na hraniciach, ktoré majú vplyv na rozvoj cestovného ruchu.

Nový cezhraničný priechod

„Veľmi nás teší, že máme schválený projekt modernizácie cestného spojenia medzi Prešovským krajom a Transkarpatským regiónom na Ukrajine v hodnote 4 miliónov eur. Stále však musíme vyvíjať iniciatívu a byť nápomocní pri zriadení hraničného priechodu Ulič – Zábriď v slovensko – ukrajinskom prihraničí. Tento priechod je veľmi dôležitý najmä pre obyvateľov obce Ulič, ktorí majú na ukrajinskú hranicu dva kilometre pešo, no reálne musia prejsť až 59 kilometrov k najbližšiemu hraničnému priechodu Ubľa – Veľké Berezné,“ vysvetlil Majerský.

„Čiastočne by mohlo situáciu vyriešiť rozšírenie existujúceho hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom, no vhodnejším riešením by bola realizácia dvadsaťročného projektu výstavby hraničného priechodu Čierna nad Tisou – Solomonovo, ktorý je však aj po dvadsiatich rokoch stále iba „na papieri,“ dodal Trnka.

Aj tieto témy boli predmetom rokovaní predsedov oboch samosprávnych krajov spolu s predstaviteľmi Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ukrajiny. Okrem toho delegácia navštívila aj Základnú školu č. 4 s vyučovacím jazykom slovenským a ukrajinským a spoločne otvorili výstavu po názvom „Milan Rastislav Štefánik – významný slovenský a európsky diplomat“ v knižnici Užhorodskej národnej univerzity.