Eva Mikulová Kultúra

ROZHOVOR: Veronika Rabada má rada piesne s príbehom, prvými kritikmi sú jej deti, FOTO

Veronika Rabada čerpá inšpiráciu z folklóru a nemá rada označenie folková speváčka. Spev vyučuje i na konzervatóriu.

Ilustračný obrázok k článku ROZHOVOR: Veronika Rabada má rada piesne s príbehom, prvými kritikmi sú jej deti, FOTO
10
Galéria
Zdroj: archiv Veronika Rabada

Speváčka Veronika Rabada je už na hudobnej scéne niekoľko rokov. Má charakteristický hlas aj tvorbu. Aj keď ju fanúšikovia radia medzi folkové speváčky, toto označenie nemá rada.

So sympatickou speváčkou sme sa stretli niekoľko dní po benefičnom koncerte v Prešove, kde taktiež vystupovala. Konal sa na pomoc pre ľudí z bytovky na Mukačevskej ulici 7.

V Prešove učíš aj na konzervatóriu

Hlavný úväzok mám na košickom konzervatóriu Timonová 2 a ešte mám i pár hodín na konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. A keď sa ten výbuch stal, tak som práve v Prešove bola a bolo to vážna situácia, v tej bytovke býval aj môj kolega.

Aké boli tvoje začiatky?

Pochádzam z Prešova a po skončení gymnázia som chcela ísť študovať muzikálové herectvo na Janáčkovú akadémiu do Brna, ale nevzali ma tam. Tak som išla na Pedagogickú fakultu v Prešove, kde som trpela 3 semestre. Nevedela som behať, plávať, skákať a maľovať 4 hodiny jeden roh steny. Nebola to škola pre mňa a hovorila som si, že učiť v živote nebudem…

Nakoniec som sa dostala na herectvo, ktoré som vyštudovala v Banskej Bystrici. Keď som bola maturantkou, tak som urobila konkurz do kapely Hrdza.

Ako dlho si v skupine Hrdza pôsobila?

Bola som v nej 13 rokov. A počas celej vysokej školy som v nej stále spievala až to skončilo tak, že herectvo som odsunula do úzadia a venovala sa len spevu.

Čiže herectvo ťa už neláka?

Ani nie, jediný kontakt, ktorý s herectvom mám je ten, že na konzervatóriu učím budúcich hercov spev. Keby prišla nejaká herecká ponuka, tak by som ju asi neodmietla.

Tak ako teraz, keď som si zahrala v rozprávke Čarovný kamienok. Mala som príležitosť byť i v nejakom seriáli, ale nemám skúsenosť byť internou herečkou v divadle.

Inšpiratívny foklór

Skupina Hrdza i ty sama ste predstavitelia folku.

I keď to všetci nazývajú folk, podľa mňa to nie je folk ako to vnímajú Slováci. Lebo keď sa povie folk, tak si všetci predstavia Jaromíra Nohavicu.

I keď v pravom slova zmysle folk vychádza z našich tradičných folklórnych koreňov. Ja svoju tvorbu nazývam ako modernú hudbu s prvkami folklóru alebo tradičnej hudby.

Aký máš vzťah k folklóru?

Priznám sa, že moji rodičia si celé moje detstvo priali, aby som mala lepší vzťah a ja som to odmietala lebo nebola taká doba. Teraz je to inak a folklór prežíva svoju renesanciu, čo je super.

Vo svojich 16–17 rokoch som si ani nevedela predstaviť, že budem robiť s folklórom, ale keď som začala spievať so skupinou Hrdza, tak ma to vtiahlo a začalo sa mi to páčiť.

Ten temperament, tá energia, ktorá v tých pesničkách je. A potom som spievala aj s Kandráčovcami.

Kandráčovci sú pojem, aká bola vaša spolupráca?

Začala som s nimi spolupracovať v roku 2009 a odvtedy som bola u nich hosťom na ich koncertoch. Posledný rok a pol som u nich nehosťovala. Odkedy spievam ako Veronika Rabada, tak sa venujem najmä svojej tvorbe a koncertom.

Pripravuje klip aj singel

Prečo meno Veronika Rabada?

Ako som odišla z kapely Hrdza, tak sme uvažovali ako ďalej budem pokračovať . A môjmu manželovi sa meno Rabadová – tak som sa volala slobodná, veľmi páčilo a navrhol, že budem Rabada.

Najprv som s tým nesúhlasila, pretože sa mi to zdalo veľmi tvrdé. Nakoniec sme k tomu pridali aj moje krstné meno. A tak som Veronika Rabada.

Aké máš plány, čo ťa najbližšie čaká?

Toto obdobie do konca marca je také „hluchejšie“ obdobie ale práve teraz je čas aby sa niečo nové pripravilo, natočil klip alebo nový singel. A to čaká i nás.

Chystáme sa natočiť nový videoklip, zatiaľ len štúdiový k pesničke, ktorú už hrávame a potom mám rozpracovaný jeden nový singel. Verím, že už na začiatku letnej sezóny to bude všetko pripravené.

Máš veľmi zaujímavé vizuálne klipy, sú to tvoje nápady?

Tým, že som študovala herectvo, mám trochu iný pohľad na tvorbu. Mám veľmi rada príbehy a nielen vizuálne, ale i zvukovo. Snažím sa i pri písaní textu, aby v tom bol nejaký príbeh.

Do všetkých klipov som nejako osobne zasiahla, ale jediný klip, ktorý som nechala na tvorcu bol k pesničke Zabudni. Lebo je taký vizuálny a výtvarný.

Pieseň je spomienka na mojich prarodičov, pretože môj pradedo odišiel počas medzivojnového obdobia do Ameriky, aby uživil rodinu. Posielal domov peniaze, ale on sa už nikdy domov nevrátil. A ten príbeh bol vo mne taký nedopovedaný…tak som sa snažila vyspievať výpoveď svojej prababky.

Inšpiruješ sa i priamo v rodine?

Áno, všetky texty sú inšpirované životom.

Deti sa narodili v jeden deň

Máš dve deti, myslíš že budú mať k hudbe blízko?

Mám syna Filipa (10) a Veroniku (4) a narodili sa v jeden deň. A to 6. marca.

Ako sa vám to podarilo naplánovať?

To je až neuveriteľné. Pri oboch dátumoch len s odstupom 6 rokov bol piatok a v nemocnici mala službu i tá istá sestrička. A čo sa týka vzťahu mojich detí k hudbe, tak vždy vravím, že sú prvými kritikmi. Keď ešte nemám odvahu to niekde pustiť, tak to pustím im.

A verím, že detská duša je úprimná a otvorená a oni sa mi k tomu vyjadrujú. Sú to takí malí kritici, najmä môj syn a Veronika inklinuje skôr k tancu.

Ale obaja majú dobré uši. Syn hrá na klavíri, ale nechce sa mu cvičiť, myslím si, že tá hudba ho dobehne. Je to jednoducho v ňom.

Veronika Rabada na FOTKÁCH: Inšpiráciu čerpá z folklóru
10
Galéria
Zdroj: archiv Veronika Rabada
Zdroj: kosice.dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie