FOTO: Ako sa dá popíjať z deravého džbánu? Vo Východoslovenskom múzeu to zistíte!
Východoslovenské múzeum v Košiciach predstavilo návštevníkom Habánsku dielničku. Výstava je sprievodným podujatím k expozícii Bieloskvúce poklady.
Výstava je sprievodným podujatím k expozícii Bieloskvúce poklady. Odkrýva krásy habánskej keramiky – predmetov vyrobených v habánskych dielňach na území Slovenska v 17. – 19. storočí.
Habáni sa na našom území usadili po vyhnaní z Moravy, pred tým obývali Švajčiarsko, Rakúsko, Bavorsko či Taliansko. Zaoberali sa aj poľnohospodárstvom, no prevažne boli veľmi zručnými remeselníkmi a staviteľmi.
Všetko spolu…
Nám ich predstavila etnologička, Katarína Nádaská, Habáni boli vo všetkom jednotní: „Rovnosť vo výrobe a spotrebe bola na danú dobu veľmi sympatickou formou spolunažívania. Zisk sa dával do spoločnej pokladnice, vlastnenie akéhokoľvek osobného majetku bolo v rozpore s ich náboženským presvedčením.“
Podľa slov Nádaskej okrem spoločného obchodu a spravovania svojich vecí viedli hromadne aj svoje domácnosti.
„Bývali v spoločných domoch, spoločne jedávali rovnaké jedlá. Nosili rovnaký odev. Výchovu detí i starostlivosť o starých a nevládnych zabezpečovali spoločne. Stravu dostávali všetci Habáni v spoločnej kuchyni štyri krát denne, výber celoživotného partnera podliehal taktiež celoobecnej voľbe,“ prezrádza etnologička.
Ďalej uvádza, že boli vynikajúcimi mlynármi, garbiarmi, zámočníkmi, nožiarmi a kováčmi. Vyrábali ťažké povozy i ľahké kočiare. Najznámejšími sa stali práve výrobou jemnej keramiky. Čím je jedinečná nám prezradili už v samotnom v múzeu.
„Prvý raz za 145 rokov existencie múzea sa prezentuje výstava tohto typu, a to až v troch miestnostiach. Habánska keramika sa vyznačuje najmä typickou bielou v kombinácii s modrou, žltou a zelenou farbou. Návštevníci vidia aj úžitkové a neúžitkové predmety tej doby. Taniere, misky, vázičky či dekoračné predmety,“ priblížila nám sprievodkyňa múzea.
Vtipné džbány
Vystavené sú aj tzv. vtipné džbány. „Sú kuriózne lebo sú deravé a predsa slúžili na pitie. Habánska keramika je zdobená rastlinnými, biblickými motívmi alebo výjavmi z každodenného života,“ dopĺňa zaujímavosti sprievodkyňa.
Podľa slov z prezentácie keramiky, múzeum spolu s habánskou majolikou vystavuje aj slovenské džbankárstvo, ktoré je v 19. storočí ich nepriamym pokračovaním.
Začiatkom 80. rokov 17. storočia boli habánske dvory tak schudobnené a vyrabované, po 30. ročnej vojne, tureckých nájazdoch a stavovských povstaniach, že sa rozhodli rozdeliť.
V priebehu nasledujúcich storočí postupne splynuli so slovenským obyvateľstvom. Dnes nám život Habánov deklarujú ich dvory vo Veľkých Levároch, Sobotišti a Moravskom Jáne.
Východoslovenské múzeum svojim hosťom na výstave Habánskej dielničky ponúka okrem prehliadky aj možnosť otestovať si svoje zručnosti v zdobení majoliky v rámci workshopu zdobenia polotovarov technikou podobnou Habánom. Prezrieť si poklady habánskej keramiky môžu záujemcovia až do 30. septembra.
Gabriela Onušková, foto: Adam Stečák
