FOTO: Košice TAKTO svietili! Biela noc rozžiarila mesto spojením umenia a vedy
Počas prvej októbrovej soboty sa noc premenila na deň a nočná prechádzka mestom sa zmenila na galériu svetiel prinášajúcich množstvo umeleckých zážitkov.
Návštevníci mali k dispozícii mapky, ktoré ich sprevádzali rôznymi umeleckými zastávkami: vizuálne atraktívnymi inštaláciami, tancom, literatúrou či živou performance.
Nočné mesto vtiahlo ľudí do rozličných umeleckých žánrov a nových technológií. Diela Bielej noci boli prezentované v nádvoriach, parkoch, mostoch, nábrežiach alebo rôznych umeleckých inštitúciách a na miestach, ktoré ľudom nie sú bežne prístupné.
Plávajúca krajina
Východoslovenská galéria predstavila spojenie dvoch svetov (fyzického a virtuálneho) v podobe 5000 svetelných bodov pod názvom Submergence.
Tvorcami je skupina umelcov, ktorá tvorí pod označením „Squidsoup“. Ďalšou „krajinou“ Bielej noci bola rozprávková zem „Reality shift“, v ktorej neplatia žiadne pravidlá a vytvára ilúziu času a priestoru. Vznikla pod taktovkou Dalibora Kociana.
Navštíviť ste mohli aj tzv. plávajúcu krajinu, ktorú predstavila pružná pavučina, ktorú si mohol hocikto preskúmať osobne, stačilo ak na ňu vyliezol. Tento originálny projekt niesol názov „Net Blow up“.
Počas Bielej noci bolo možné cestovať aj do horského prostredia a to prostredníctvom inštalácie „Brocken 5.1“. Vychádza zo známeho javu, ktorý je možné pozorovať v horách a ktorý býva nazývaný ako brockenské strašidlo, alebo tiež horský prízrak.
Príroda v meste
Tí, ktorých fascinuje svet medzi smrťou a životom si na svoje prišli pri prezeraní diela „Licht, mehr Licht!“. „Svetlo, viac svetla!“ boli vraj aj Goetheho posledné slová pred jeho smrťou. Autorom tohto konceptu, odrážajúceho blízkosť smrti je Guillaume Marmin .
Aj v meste sa môže objaviť príroda, čoho dôkazom bolo „Landscape“. Digitálny „zosilňovač“ prírodných procesov v kontraste s mestským prostredím.
Človek je súčasť prírodného sveta, o tom nás presvedčila aj tanečno-akrobatická performance Birds v Mestskom parku. Performerky sa vrátili k neskrotnosti a divokosti ľudských bytostí v choreografii od Ariadny Vendelovej.
Mestský park ožil aj Teóriou strún, ktorá predpokladá, že základnými stavebnými kameňmi hmoty nie sú bezrozmerné častice, ale jednorozmerné uzavreté alebo otvorené struny, ktorých rôzne vibrácie zodpovedajú rôznym druhom častíc.
Gabriela Onušková, foto: Adam Stečák
