FOTO: Návštevnosť gejzíru v Herľanoch po rekonštrukcii spred dvoch rokov stúpla
Gejzír je unikátny tým, že strieka studenú vodu. V zime vytvára opar, ktorý v lete nie je možné vidieť. Po zrekonštruovaní je erupcia vyššia a intenzívnejšia.
Návštevnosť Herlianskeho gejzíru po rekonštrukcii spred dvoch rokov stúpla. Pre TASR to potvrdila dosluhujúca starostka obce Herľany v okrese Košice-okolie Jana Tóthová. Gejzír je unikátny tým, že strieka studenú vodu. Podľa nej však v zime vytvára opar, ktorý v lete nie je možné vidieť.
Viac turistov zo zahraničia
„Keďže bol gejzír zrekonštruovaný, erupcia je väčšia a ľudí to viac zaujíma. Naozaj sa to prejavilo na návštevnosti. Máme tu obecné parkovisko, ktoré síce nie je veľké, ale teraz autá stoja až na ceste smerom na Rankovce, aj do dediny. Neviem, či je to len tým, že bol opravený, ale hneď ako sa začalo o rekonštrukcii rozprávať, ľudia začali chodiť viac,“ povedala s tým, že z blízkeho okolia je návštevníkov málo. Naopak, na prírodné divadlo sa chodia pozerať napríklad aj turisti z Poľska, Maďarska, Nemecka či Holandska.
Herliansky gejzír bol zrekonštruovaný koncom roku 2016 z finančných prostriedkov Envirofondu a Technickej univerzity v Košiciach. Výška erupcie gejzíru dosahuje po oprave približne 22 metrov. Voda má teplotu v rozmedzí od 10 do 17,8 stupňa Celzia. „Keď je veľká zima, okolo gejzíru je opar, lebo tá voda je predsa teplejšia ako vzduch vonku. Je v akejsi hmle i keď strieka v podstate stále rovnako. Ľudia v zime však zvažujú, či prídu,“ dodala. V zimnom období tak podľa jej slov chodí do obce menej turistov.
Gejzír je aktívny v intervale každých 32 až 36 hodín a dĺžka erupcie je 25 minút. Umelo ho navŕtali v 19. storočí, vrt ukončili v roku 1875 v hĺbke 405 metrov. Jeho vznik podmienili tunajšie bývalé kúpele, ktoré potrebovali viac liečivej minerálnej vody. Gejzír je od roku 1987 národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 2002 je čakateľom na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.