FOTO: (Ne)správne umiestnený drevený kostolík z Kožuchoviec na pár hodín ožil

Východoslovenské múzeum otvorilo cez víkend verejnosti dvere do Dreveného kostolíka z Kožuchoviec. Ako sa dostal do Košíc?

Adam Stečák

V areáli Historickej budovy múzea sa nachádza miniatúrny skanzen – prvý na území Slovenska. Pozostáva z troch objektov ľudovej architektúry. Zvonica z 18. storočia, získaná do zbierok múzea v r. 1928 Dr. Polákom, reštaurovaná v rokoch 1971–1972 ak. soch. Kucom.

Pôvodne stála v dedinke Ásványi, predtým v obci Mineraľnoje na ukrajinsko-maďarskej hranici. Zvonica predstavuje klasickú ľudovú drevenú trámovú stavbu s dvojradovou kužeľovitou šindľovou strechou a otvoreným „zvonišťom“ na kamennom sokli.

Miniskanzen

Prapôvodným slohom týchto stavieb bol tzv. “surogátový sloh“, teda stavby vznikajúce z prirodzene rastúcich zakorenených kmeňov – rozštiepením, alebo spojením jednoduchým trámom a zastrešením šindľom. Bola použitá na 10 halierovej min­ci.

Druhým objektom „miniskanzenu“ je drevená brána sedliackeho dvoru z Myslavy, ktorá bola v r. 2013 pri budovaní Otvorenej zóny demontovaná, konzervovaná a uložená v depozitároch mú­zea.

Z celej trojice budov najviac dominuje drevený kostolík z Kožuchoviec. Pochádza zo stropkovského okresu, 15 km východne od Svidníka, z oblasti zvanej Makovica.

Kostolík postavili v roku 1741, a zasvätili ho sv. Mikulášovi, biskupovi. V 20. storočí už bol však taký zničený, že sa obec rozhodla zbúrať ho.

„Výnimočná drevená stavba v centre mesta, ktorú určite poznajú všetci Košičania, sa k nám dostala za zvláštnych okolností. Už v roku 1925 sa rozhodlo o jeho demolácii z dôvodov značného schátrania a teda z bezpečnostných dôvodov. Obyvatelia dedinky si už v tom čase začali stavať aj nový murovaný svätostánok a tak, so súhlasom farského úradu v Ladomírovej, bol odovzdaný múzeu,“ opisuje vedúci Umelecko-historického odboru múzea, Ivan Havlice.

(Ne)správne umiestnený

Kostol je prejavom klasických architektonických typoch drevených kostolíkov východného rituálu, tzv. barokových – lemkovských kostolíkov, z oblasti severovýchodného Slovenska. Sakrálnu stavbu tvoria tri priestory. Kostol má vežičky nad svätyňou, hlavnú loď a predsieň (babinec), predsadenou strieškou a stĺporadím pri vstupe.

Jeho poloha v múzeu je neobvyklá: „Pre zaujímavosť, nie je umiestnený správne, pretože je postavený v smere severozápad-juhovýchod, zatiaľ čo tieto sakrálne stavby boli vždy stavané tak, aby vchod bol zo západu a svätyňa na východe. Nebol však rekonštruovaný za účelom jeho revitalizácie ako funkčného svätostánku, ale ako exponátu múzea a Rada mesta napriek snahám Dr. J. Poláka nedovolila rozšíriť záhradu až na úkor chodníka," dodáva Havlice.

Samotný kostolík je bohato zdobený ornamentálnymi výjavmi i výjavmi zo života Krista ako i z posledného sú­du.

V deväťdesiatych rokoch ho však museli zatvoriť a ikony presťahovať do budovy medzi umelecko-historické zbierky. Kostolík totiž v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch natreli protipožiarnym náterom a neskorším rozborom sa zistilo, že tento náter obsahuje karcinogénne prvky, takže prístup do objektu nie je možné umožniť verejnosti.

Dokonca aj nástenné maľby sú poškodené práve týmto náterom, ktorý presakuje. Doteraz neexistuje žiadna možnosť, ako náter odstrániť. Preto je múzeum nútené čakať, kedy sa nájdu prostriedky a technológie, ktoré to umožnia.

Interiér kostolíka je však aj naďalej prístupný iba pre vopred ohlásené návštevy, jeho prehliadka nie je, zo spomínaných dôvodov, súčasťou sprístupnených expozícií.

Gabriela Onušková, foto: Adam Stečák

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Košíc a okolia

Zdroj: kosice.dnes24.sk

Odporúčame