Spomienka na 17. november 1989 v Rožňave: Horeli sviečky a zasadil sa Strom slobody, FOTO
17. november 1989 je zapísaný v slovenskej histórii ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Rožňavčania nezabudli a uctili si pamiatku. Nechýbala ani mládež!
Obyvatelia Rožňavy si patrične uctili už 29. výročie Dňa boja za slobodu a demokraciu. Tento deň bol začiatkom Nežnej revolúcie v Československu i začiatkom pádu komunistického režimu. Udalosti z tých čias si Rožňavčania pripomenuli na Námestí baníkov. Okrem zapálenia sviečok v parku pod vežou pribudol aj Strom slobody.
Ako náš web informoval Rado Kovács z OZ Otvor dvor, ktorý akciu organizoval, v sobotu, 17. novembra sme si pripomenuli niekoľko udalostí, ktoré zásadným spôsobom formovalo našu minulosť i súčasnosť.
O štvrtej popoludní obyvatelia mesta spoločne na Námestí baníkov zasadili lipu v rámci projektu Strom slobody. „Stromy slobody sú už celé jedno storočie symbolom vzniku 1. Československej republiky. V rokoch 1918 a 1919 ich ľudia vysadili tisíce. Do výsadby sa zapojili starostovia, študenti, členovia miestnych spolkov. Stromy boli ovešané stuhami, domy zástavkami, ľudia spievali hymnu, ku koreňom ukladali pamätné listy. Stromy slobody sa sadili aj neskôr, v rokoch 1928, 1945 alebo 1989, vždy vtedy, keď si ľudia chceli pripomenúť význam slobody a demokracie. O celom projekte porozprával prítomným množstvo zaujímavých informácií Richard Petro, člen nášho občianskeho združenia Otvor dvor. V mene rožňavského Mládežníckeho parlamentu predniesol krátky príhovor Peter Poliačik,“ spresnil pre Rožňavu 24 Kovács.
Po zapálení sviečok pri soche Františky, ktorými si pripomenuli udalosti Novembra 89 a Nežnej revolúcie, sa v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor premietli fotografie z minulých zhromaždení Za slušné Slovensko z viacerých slovenských miest a čítali si z práve vydanej knihy prejavov z týchto zhromaždení My sme tí, na ktorých sme čakali.
„Toto podujatie sme v Kláštore zorganizovali preto, lebo sme si uvedomili jednu, pre nás zásadnú vec. Keď sme si vedľa seba položili všetky tri dôležité dátumy, vznik 1. ČSR 28. októbra 1918, Nežná revolúcia 17. novembra 1989 a začiatok protestov Za slušné Slovensko 2. marca 2018, ukázalo sa, že všetky majú niečo spoločné – odvahu, slobodu a zodpovednosť,“ uviedol Kovács a v zápäti doplnil. „Dá sa to povedať dvojako – musíme mať odvahu byť slobodní, alebo: musíme v sebe cítiť slobodu, aby sme mohli konať odvážne skutky. Je nezmyselné pomeriavať odvahu ľudí pred sto rokmi, pred tromi desaťročiami alebo tú dnešnú. Vtedy aj dnes bolo a stále je podstatné ukázať odvahu v konkrétnej situácii, čeliť aktuálnym výzvam, nebáť sa tu a teraz,“ povedal.
Podľa jeho slov, všetka odvaha sa vždy zrodila tam a u tých, ktorí boli slobodní. Zároveň platí, že prejaviť sa slobodne – slovom, postojom, činom – môžeme len vtedy, keď v sebe nájdeme odvahu postaviť sa vlastným strachom, predsudkom, vlastnému egu. Teda, mať zodpovednosť sami k sebe, k svojim blízkym i k všetkým, s ktorými zdieľame túto krajinu.
„Náš prvý demokratický prezident, Tomáš Garrigue Masaryk, po vzniku Československa povedal, že demokraciu už máme, teraz ešte nejakých demokratov. Myslíme si, že práve tu je stále ten priestor, ktorý je našou povinnosťou obsadzovať, udržiavať a brániť – byť odvážnym a slobodným demokratom na slušnom, spravodlivom demokratickom Slovensku. Sme presvedčení, že dnes je znova ten čas, kedy je dôležité postaviť sa a zrozumiteľne a jasne povedať, že sloboda a demokracia sú presne tým, čo si nikým nedáme vziať, pretože sú základom a predpokladom toho, aby sa v tejto krajine dalo dýchať,“ uviedol na záver Kovács.
