Sympatická Rožňavčanka Lucia založila vlastnú značku: Jej tričko nosí aj Kuly! FOTO

Foto: Lucia Laciaková

Lucia Laciaková, z Rožňavy vyštudovala Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici – odbor slovenský jazyk, anglický jazyk, výtvarná výchova. Dnes sa však okrem iného venuje aj úspešnej výrobe rôznych predmetov. Prečítajte si pútavý rozhovor s Luckou, kde nám prezradila omnoho viac.

Kedy ste sa dostali k tejto činnosti?

Ako hobby som to mala od nepamäti, také to tvorivé „čosi“, čím som vypĺňala svoj voľný čas a rodičia ma v tom podporovali napríklad aj tým, že mi už od detského veku vždy kupovali nejaké farby, pastelky a všelijaké dostupné veci na tvorenie, ktoré objavili. Podobu profesie to pomaly začalo nadobúdať v roku 2010, kedy sa mi narodil syn Oliver a ja som ostala na materskej.

Aké boli Vaše prvotné ambície? A ako, alebo čím to nabralo ten terajší smer?

Ambície, v zmysle, že to chcem v tejto oblasti niekam „dotiahnuť“, som nemala nikdy. Skrátka som len robila niečo, čo ma baví a svoj voľný čas som venovala tvorivej činnosti. A ono to tak nejak funguje, že keď sa niečomu intenzívne venujete, zároveň sa v tom hľadáte, nachádzate, zdokonaľujete, potom tá spätná väzba v podobe záujmu od ľudí navôkol je toho len prirodzeným dôsledkom.

Ono to v tej práci vždy cítiť, keď robí človek „srdcom“ a nie len ambíciami. Keď začal byť dopyt väčší, venovala som sa tomu popri materskej dovolenke čoraz viac, až napokon prišlo rozhodnutie povýšiť túto činnosť na „full time job“.

Značka LucLac, ako moje veci už mnohí teraz nazývajú, vznikala teda postupne, bez ambícií byť značkou. Tá je len vedľajším produktom toho, čo ma vždy bavilo a baví. Zhodou náhod, ako tomu rada vravím, práve v čase, keď som sa tvoreniu začala venovať intenzívnejšie, vznikol úžasný internetový portál pre prezentáciu podobne „šahnutých“ jedincov – sashe.sk. Bol to novozaložený jedinečný priestor pre prezentáciu, nákup a predaj handmade výrobkov na Slovensku, ktorý sa mi veľmi zapáčil. Tak som sa tam pod narýchlo vybratým menom „LucLac“ zaregistrovala a začala ponúkať na predaj veci, ktoré som vyrábala.

Čo sú to teda za výrobky, ktoré ponúkate, a akému portfóliu sa venujete?

Moja tvorivá činnosť bola vždy pestrá, jednak som sa tak trochu hľadala, a na druhej strane, pri jednej dookola opakovanej činnosti dlho nevydržím, takže je to aj teraz rôznorodé. Najviac ma však chytila maľba na textil a vlastne maľba na čokoľvek. Uprednostňujem spájanie umenia s úžitkom, takže v našej ponuke nájdete ručne maľované odevy – šaty, tričká, kabátiky; šperky, peňaženky, ale aj obrazy a dekorácie do interiéru. Predaných evidujem už tisíce výrobkov. Už to nepočítam, radšej tvorím :)

Trošku nám popíšte značku LucLac a jej silné stránky.

Mne sa najviac páči naša rôznorodosť. Nielen čo sa ponuky týka, ale aj motívov a spracovaní. LucLac je skrátka „náladová“ presne ako ja. Odkedy si šijeme a navrhujeme vlastnú módu, tak je to pre mňa ešte zaujímavejšie a myslím si, že aj pre naše zákazníčky. Vieme takto spoluvytvárať celé portfólio. Reagovať na seba navzájom. Tento LucLac svet je ako taký živý organizmus, ktorý sa skladá z množstva častí, reaguje na svoje okolie, no zároveň vyjadruje aj sám seba. Takto by som to asi zhrnula.

Ako dlho vám trvá vytvorenie jedného produktu?

Podľa toho ktorého. Od pár minút, cez niekoľko dní až pár týždňov. Závisí od množstva faktorov.

Kto si od Vás najčastejšie kupuje výrobky? Nakupovala u Vás aj známa osobnosť?

Najčastejšie u nás nakupujú ženy, keďže tvoríme hlavne ženskú módu. Chlapi sa nám pravidelne prebúdzajú tesne pred Vianocami, čím štatistiku trošku vyrovnávajú, no nenakupujú pre seba, lež pre svoje „polovičky“. Čo sa týka známych osobností, tak pokiaľ viem, dobrých 6–7 rokov dozadu som mala za úlohu namaľovať tričko pre Kulyho z Desmodu, ktoré pre neho objednal jeho známy a nedávno som narazila náhodou na jeho fotku kdesi na internete v jednom takom našom tričku. Tak ma to trochu pobavilo aj potešilo zároveň. Hoc neviem prečo, to asi egu trošku lahodí. Teším sa z každej osoby, ktorú vidím vo veciach, čo prešli mojimi rukami, bez ohľadu na to, či je známa, alebo nie ;)

Už sa týmto aj živíte?

Touto „LucLac činnosťou“ som plne zamestnaná, takže áno, živí ma to a som za to nesmierne vďačná, pretože robím to, čo ma baví.

V akom cenovom spektre sa pohybujú Vaše výrobky?

Tu som sa snažila tiež zachovať moju filozofiu pestrosti a mnohorakosti, takže viete u nás nakúpiť od 0,99 eur za odznak až po cca 400 eur za obraz.

Predávate aj v kamennom obchode, alebo je to len vecou internetu?

Teraz už len cez internet. Je to pre mňa pohodlnejšie a spokojnejšie. Skúsili sme v minulosti aj kamennú predajňu a aj to malo svoje čaro. Všetko má svoje pre a proti. Mne internetový obchod, osobne, vyhovuje však viac.

Vyrábate všetko sama, alebo máte aj nejaký tím?

Vyrábame spôsobom interakcie. Sama by som toto všetko nezvládala, ani fyzicky a ani v rámci realizácie niektorých mojich nápadov. Takže sa podieľame viacerí a spájame svoje schopnosti. Vždy sa mi páčila aj myšlienka prekvitania a spolupráce menších lokálnych firiem. Spolupracujem pravidelne napríklad s pánom Kanalom a jeho reklamným štúdiom RSK, ďalej s Igorom a Lenkou, ktorí sídlia s tlačiarňou na námestí, potom s krajčírstvom Maják, tiež s mojimi blízkymi, ktorí príležitostne vypomáhajú, keď sa toho nakopí viacej. Ako sa vraví: viac hláv, viac rozumu, viac zábavy a viac možností. Takže už to dávno nie je len o mne.

Čo sú podľa Vás najdôležitejšie faktory úspechu?

Nemám na to patent ani tak rozsiahle skúsenosti, aby som to mohla hodnotiť, tobôž nie poskytovať recept. Poskytnúť môžem len svoj názor, prečo si myslím, že táto práca môže mať úspech.

Na prvé miesto by som dala chuť. Chuť niečo vytvárať. Musí Vás to baviť, pretože to je najväčšia motivácia na to, aby ste každý deň niečo urobili bez toho, aby Vás k tomu niekto viedol. Tu ste pánom sám sebe, takže nepríde nijaká autorita, ktorá Vám zadá úlohy a Vy začnete pracovať za vopred dohodnutú odmenu.

Takže hnacím motorom ste Vy a Vaša chuť niečo robiť. Ďalším faktorom je disciplína. Nie v zmysle rozvrhu hodín alebo železne pevného harmonogramu na každý deň. Skôr v zmysle dôslednosti a zodpovednosti za svoju prácu. V zmysle prijímania zodpovednosti za to, čo robíme, za výsledky danej činnosti. Či už dobré alebo zlé. Oboje niekam posúvajú. Ďalej by som povedala, že rozhodujúcim faktorom je odvaha. A viera. Ruka v ruke. Viera, že to čo robím je dosť dobré a odvaha robiť to, aj keď máte pocit, že to až také dobré nie je a možno to mať úspech ani nebude. Odvaha ísť s kožou na trh. Lebo pri handmade je to tak. Je to o Vás. Ste to tak trochu Vy.