FOTO: Malebná obec ležiaca na Spiši. Preslávila ju ťažba medi aj striebra
Malebná dedina, ktorá leží v doline Spišsko-gemerského rudohoria. Prvá písomná zmienka o nej sa zachovala v listine z roku 1243. Viete o ktorej obci je reč?
Hovoríme o malebnej dedine Smolník, ktorá sa nachádza v gelnickom okrese. Prvá písomná zmienka o tejto obci sa zachovala v listine z roku 1243, z tohto obdobia sú aj prvé údaje o tamojšej produkcii zlata.
Starú banícku obec osídlili v 13. storočí Nemci z Gelnice. V roku 1327 ju cisár Karol Róbert podľa štiavnického práva povýšil na slobodné banské mesto s banským, trhovým, poľovným i rybárskym právom. Roku 1332 stanovil pre slobodné kráľovské mesto Smolník plochu kruhu s polomerom dvoch míľ – vyše 16 kilometrov, ktorú mu darovali na večné časy.
Opradená povesťami
História obce je podľa starostu Radoslava Dlugoša opradená povesťami. „Smolnícka osada bola v lesoch. Jedna z povestí hovorí o tom, že starousadlíci nemeckých národov tade prechádzali a zapichli alebo ponorili meč do zeme alebo vody a tam sa ukázalo buď zlato alebo meď,“ prezradil starosta s tým, že dodnes sa v obci hovorí starým germánskym nárečím.
„V 14. storočí bolo v Smolníku sídlo banskej komory. V okolí obce sa ťažili najmä meď a striebro a najväčší rozkvet prežívalo mestečko na prelome 14. a 15. storočia, kedy tu fungovala aj kráľovská mincovňa. V 18. storočí sa zintenzívnila ťažba medi, používanej na razenie mincí v tamojšej mincovni a na výrobu zelenej a modrej skalice. Od roku 1754 v Smolníku pôsobila banícka škola, sídlil tu banský súd a inšpektorát, mesto bolo významným administratívnym centrom,“ uviedol Dlugoš.
O baníctvo sa starali komorní grófi, ktorí mali právo zastaviť alebo obnoviť dodávky potravín do banských miest, hlavne ak neodovzdávali mincovnej komore, ktorú medzičasom Smolník zriadil, zlato a striebro.
Výroba mincí v Smolníku úzko súvisela s rozvojom mesta, s jeho baníctvom a hutníctvom. Existencia mincovne, dĺžka trvania jej činnosti a jej zánik boli podmienené hospodárskou a politickou situáciou v krajine, potrebami trhu, ale tiež blízkosťou surovinových zdrojov.
„Mincovňa v 14. a 15. storočí a krátko aj 16. storočí produkovala iba strieborné mince, obnovenie mincovnej tradície v druhej polovici 18. storočia súviselo s razbou medených mincí. Doterajšie poznatky o mincovaní v Smolníku sú však veľmi medzerovité, takže obraz o jednotlivých etapách činnosti mincovne je neúplný a miestami nevyvážený,“ doplnil Dlugoš.
Tabaková továreň
Rozvoj baníctva medi v Smolníku, na Spiši a v Gelnici súvisel s rozvojom lodiarského priemyslu v západnej Európe, s veľkými zámorskými cestami, ako aj s rozvojom zbrojárskeho priemyslu. Závod Železorudných baní pôsobil v Smolníku do roku 1990.
Do histórie obce sa značnou mierou zapísala tabaková továreň, ktorú tam zriadili v roku 1787. „Bola jedinou v Európe, ručne sa tam šúľali cigary,“ dodal starosta.