Študentke Evičke učarovali slovenské hory. S partiou kamarátok začala „zbierať“ vrcholy, FOTO
Študijný výmenný pobyt v Lisabone jej prekazil koronavírus a tak začala objavovať krásy prírody doma. Výstupy ju nabíjajú energiou.
Slovensko bolo tohto roku pre väčšinu z nás prvou voľbou pri výbere dovoleniek alebo výletov. Objavovať krásy našej malebnej krajiny začala i vysokoškoláčka Eva Prcúchová z Rožňavy s partiou kamarátok.
A ako hovorí, naša slovenská krajina ju nadchla, najmä majestátne hory. Ako sa z mladej devy stala turistka, čo ju v horách najviac prekvapilo a čo radí začínajúcim turistom?
Prečo si sa rozhodla zdolávať kopce na Slovensku?
Túto otázku dostávam veľmi často od priateľov, lebo na sociálnych sieťach odo mňa nevidia nič iné, iba fotky z kopcov a štítov. Tento rok po príchode zo skráteného výmenného pobytu v Lisabone kvôli koronavírusu, mi napadla myšlienka prejsť naše okolité kopce v Rožňave, keďže som poznala len niektoré. No a ďalej to chcelo začať novú zbierku, ktorou boli Vysoké tatry, Západné a Nízke Tatry.
Kedy si s turistikou začala?
Ako malé dieťa, keď ma brával na túry môj starý otec a otec, ma turistiky nebavili.
Bod zlomu prišiel minulý rok cez leto, keď ma kamarát zobral na Predné Solisko (2093m) a ja som okamžite pochopila, že energia z prírody, milí ľudia a endorfíny k tomu už budú súčasťou môjho života.
S kým sa do hôr najčastejšie vyberáš?
Najprv som nemala okruh takých priateľov, ktorých by som ťahala do hôr. Alebo to bolo len zriedka.
Napadlo mi, že poznám dosť dievčat, ktoré obľubujú šport, keďže chodíme aj spolu cvičiť, čo tak urobiť skupinu na Facebooku a dohadovať sa priamo tam, kedy a kde ideme.
A potom sa to už rozbehlo a na túry, ak máme čas, chodíme i niekoľkokrát do týždňa. Samozrejme, organizácia mojich túr nevznikala len cez Internet, ale aj náhodne večer pri pivku.
Článok pokračuje pod fotografiou!
Ktorý kopec bol prvý v tvojej „zbierke“?
Tohto roku to bola Dievčenská skala pri Rožňave, je tam z nej krásny výhľad na Rožňavu a okolité obce. Mojím snom je tam vyjsť na západ alebo východ slnka, avšak, keďže je všade navôkol les, tak sa tam len s dámskou spoločnosťou bez chlapa neodvážim ísť.
Ktorý výstup bol najťažší, najkrajší alebo inak naj?
Každá túra na štít zo šiestich prístupných vo Vysokých Tatrách bola za rôznych podmienok počasia a inak ťažká. Nedá sa špecifikovať, ktorý výstup bol najťažší. Ale určite si na vysokohorskú túru treba vyhradiť jeden celý deň, len tak si ju v pokoji vychutnáte.
Čo sa týka ďalších naj, tak Východná Vysoká, bola pre mňa najhorúcejšia túra.
Pri stúpaní bolo aj 23 stupňov a hore na vrchole štíta 19 °C, samozrejme, s kamarátkami sme mali dostatok tekutín, napriek tomu jedna z nás dostala úpal.
Avšak za tie výhľady na Veľkú studenú dolinu, Ľadové štíty, Lomnický štít a za dobrého počasia aj trochu Belianskych Tatier stojí za to. Prírodné krásy sú nenahraditeľné a slovami neopísateľné, úprimne viem povedať, každá z túr mala svoje čaro a bola svojim spôsobom „najkrajšia“.
Predsa len, ktorý výstup ťa nadchol?
Veľkou zmenou boli po Vysokých Tatrách pre mňa Západné Tatry. Sú viac zelené a to bol balzam na dušu a liek pre oči. Hrebeňovku, ktorú sme štartovali 6 žien z chaty Zverovky sme viedli cez Látanú dolinu na Sedlo Zábrať cez Rákoň na Volovec – Ostrý Roháč – Plačlivé – Nohavica a dole Smutnou dolinou na Ťatliakovu chatu a naspäť na Zverovku.
Táto trasa bola 31 km dlhá a jej najväčšou výzvou bolo zdolanie Ostrého Roháča, ktorý je miestami na vrchole s prepadom aj 400m, čiže ak človek urobí na úzkych miestach zlý krok, môže dopadnúť veľmi nepekne.
Čo ťa v slovenských horách prekvapilo?
Stále som túžila vidieť vychádzať slnko v horách, už mi ostával len Kriváň, ktorý som síce zdolala minulý rok, ale za úplnej hmly a dažďa, chýbal mi ten výhľad do mojej mozaiky.
My sme to riskli a vydali sa na cestu o pol desiatej večer z domu do Tatier. Pamätám sa, začali sme stúpať z Troch Studničiek o pol jednej v noci. Neopísateľný adrenalín!
Výbavu sme mali celkom šľachetnú – poľovnícke „čelovky“ presvietili v noci skoro celý les, ale sme cez les ani nešli. Išli sme popod neho a potom sme vyšli už pri kosodrevine, kde by sme poprípade medveďa videli dobre z diaľky, ale jediné zviera čo nad nás preletelo, bola sova.
Skoro pred vrcholom sa znenazdajky objavil za nami chlapec bez svetla a toho sme sa riadne zľakli. Veď tri ženy v noci pod Kriváňom.
Máš nejakú nepríjemnú skúsenosť z turistiky na Slovensku?
Ďumbier je skutočne výnimočný, nádherné výhľady od Kráľovej holi až po Chopok a ďalej. Tento výstup od chaty Trangošky nemal chybu, až kým sme nevyšli hore. Totiž bola sobota. Ja som toto leto chodila zväčša na túry cez týždeň a na tento fakt som zabudla.
Myslím, že to bol môj prvý vrchol, kde som si nesadla a neužila výhľad až tak ako som zvykla. Veľa turistov. A s tým som akosi zabudla rátať. Dokonca bol rad aj na fotku s tým krásnym masívnym krížom hore na Ďumbieri.
A to preto, lebo lanovka vedia hore na Chopok, kde sa ľudia vyvezú a prejdú hodinku po hrebeni na Ďumbier. Aspoň mám motiváciu sa tam vrátiť v iný čas a nechať sa prekvapiť, či tam bude väčší alebo menší počet ľudí.
Článok pokračuje pod fotografiou!
Čo by sa mohlo zlepšiť v službách pre turistov?
V horských chatách je všetko, čo turista potrebuje. Personál je milý, väčšinou tam prevláda priateľská atmosféra až dovolenková. Aj turistické značenie je v poriadku.
Ubytovanie podľa mojich skúseností je tiež adekvátne k cene. Avšak stále je na Slovensku cítiť, že mnohí si hrabú sami na svojom piesku a nie za tím. Napríklad parkovanie, ktoré v hlavných strediskách napr. ako Štrbské pleso je 6 eur na deň, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica to isté.
Ak chceme rozširovať cestovný ruch, myslím, že by sme sa mali nad týmto zamyslieť a vytvoriť napríklad zľavnené balíčky, ktoré by od ubytovania cez stravu a atrakcie boli výhodné.
Rozumiem, že káva na Lomnickom štíte stojí okolo 4 eurá, predsa ju tam museli vyviezť dosť vysoko, rozumiem, že aj lístok stojí 47 eur, kvôli kapacite, ale sem-tam robiť veci nie za účelom zisku prinesie oveľa viac, ako len peniaze. Napríklad ľudí, ktorí sa radi vrátia.
Aký je tvoj najbližší turistický cieľ?
Môj najbližší cieľ sú Belianske Tatry. Je tam málo turistických trás, aby chránili prostredie a rozmanitú zver. Zaujímala ma na fotkách trasa na chatu Plesnivec z Tatranskej Kotliny cez Veľké Biele pleso, ktoré je v nadmorskej výške 1610 metrov. Vyzerá to ako z rozprávky, už sa s dievčatami tešíme.
Čo odporúčaš začínajúcim turistom?
To najdôležitejšie sú kvalitné turistické topánky, ja väčšinou na túry nosím vyššie, kvôli spevneniu nohy. Najmä pri schádzaní kopcov, keď je už človek unavený a môže sa raz dva potknúť.
Určite treba začať s menšími kopcami, zistiť si dopredu terén, aby človek bol psychicky na to pripravený. Ak zistíte, že menšie prevýšenia a pol denné túry Vám nerobia problém, pokojne sa môžete vybrať aj na štíty do Tatier.
Veď aj keď sa nevydarí na štít, tak minimálne vyjdete aspoň po nejakú chatu, poprípade stredový bod. A aj tam sa nachádzajú krásne scenérie. Ja sa držím hesla, že nie je frajer ten čo vyjde na vrchol, ale ten ktorý príde zdravý domov.
A na záver, poistite sa pre prípad úrazov v horách. To stojí len pár eur na deň, ale výjazd horskej služby aj niekoľko tisíc eur bez poistenia.
Pozrite si, aké krásne máme Slovensko z vrcholov hôr a možno vás to zláka na dámsku či rodinnú túru! Viac fotografií nájdete v galérii.
