Sú si oporou: Bratia Riško a Vilko strácajú zrak, ale nevzdávajú sa

Detský čin roka je ojedinelý školský projekt zameraný́ predovšetkým na netradičnú formu vzdelávania v oblasti etickej výchovy. Detské príbehy sú zároveň výnimočnou výpoveďou o svete detí i spoločnosti.

Za výnimočné činy detí môžete hlasovať online v ankete na darcovskom portáli ĽudiaĽuďom.sk. Je medzi nimi i príbeh bratov z Košíc.

Bratská láska

Nepriazeň osudu pocítili na vlastnej koži bratia z Košíc Richard a Viliam, ktorí navštevujú 6. a 7. ročník na súkromnej základnej škole Dneperská.

„Volám sa Viliam. Mám dvanásť rokov a trpím chorobou, o ktorej väčšina ľudí a lekárov ani nevie. Mám chorobu očí a volá sa Dystrofia žltej makuly. Mám ju už od desiatich rokov. Ale tento príbeh nie je o mne. Je aj o mojom bratovi. Je o rok mladší odo mňa. Celý tento príbeh sa odohral ešte keď môj deväťročný brat sa rozhodol, že mi bude pomáhať, „ tak začína svoj príbeh Viliam.

Za hrdinu právom považuje svojho brata Richarda, ktorý sa rozhodol mu pomáhať.

„Toto rozhodnutie mi aj sám povedal a ja som nechcel veriť svojim ušiam. A naozaj. Od toho dňa mi začal pomáhať, keď som potreboval prečítať rôzne veci na počítači alebo z papierov zo školy.“

Vzájomná pomoc

Náhle zhoršenie zraku však začal pociťovať i mladší brat Richard.

„Brat odrazu prestával vidieť tiež. Zistilo sa, že má rovnakú chorobu ako aj ja. Postupne som si musel aj ja, ale aj on zvykať na to, že mi nevie prečítať každú vetičku. Obidvaja sme si uvedomovali, že si budeme musieť navzájom pomáhať,“ vysvetľuje Viliam.

„ Keďže moja choroba prepukla skôr, bol som zručnejší v písaní na počítači, ktorý je našou hlavnou pomôckou pri učení sa. Aj keď som mal iný počítač ako on, aj skratky, ale aj tak som mu radil a stále radím. Keďže som chcel robiť nejaký šport, tak ma otec začal trénovať v lukostreľbe pre nevidiacich. Som veľmi vďačný aj mojim rodičom za to, ako sa o nás s láskou starajú, ako nás podporujú a pomáhajú s učením,“ dodáva Viliam, ktorý príbeh napísal do ankety Detský čin roka.  

Majú asistenta

O chlapcoch nám napísali aj zo súkromnej základnej školy.

„V súčastnosti majú chlapci už len zvyšky zraku, no vo voľnom čase sa snažia zábavu a pohyb si čo najviac užívať. Obaja sú veľmi živí, aktívni a snažia sa byť aj samostatní. Aj napriek strate zraku zostali na svojej základnej škole, pretože ju dobre poznajú. Na hodinách namiesto zošitov a učebníc používajú notebook a špeciálny hlasový program pre nevidiacich. Poznámky si zapisujú samostatne do počítača a cez slúchadlo v jednom uchu si kontrolujú, či napísali všetko správne, nechávajú si vypočuť učebnice a druhým uchom počúvajú pani učiteľku, či asistentku učiteľa.“

Aktívne sa venujú aj športom. Vilko sa súťažne venuje lukostreľbe pre nevidiacich. Keďže je zatiaľ jediný nevidiaci lukostrelec na Slovensku, trénuje ho otec, ktorý sa vzdeláva v tomto špeciálnom spôsobe strieľania z luku.

Riško je zaradený do juniorského paralympijského reprezentačného tímu zjazdového lyžovania. Pod vedením bývalého navádzača a trénera Juraja Mederu a nevidiaceho paralympijského medailistu Jakuba Kraka veríme, že z neho raz vyrastie jeho nasledovník.

Hlasovať môžete aj vy

Rozhodnúť o víťazovi ankety Detský čin roka 2019 môžete aj vy, a to prostredníctvom online hlasovania. Za príbeh bratov, no i ostatné nominované na Detský čin roka, môžete hlasovať TU.

Víťazom súťaže sa stane ten nominovaný, ktorého príbeh získa počas trvania tejto súťaže najväčšiu podporu hlasujúcich.