DOJÍMAVÉ slová majiteľky bytu, v ktorom vypukol POŽIAR: Ožila vo mne nádej a viera v ĽUDSKOSŤ
Slová Košičanky, ktorej byt na siedmom poschodí sa ocitol v plameňoch, vyvolávajú zimomriavky.
Ako sme vás už informovali, v pondelok podvečer zasahovali hasiči pri požiari bytu na siedmom poschodí, ktorý sa nachádza na Sofijskej ulici v Košiciach.
Našťastie sa nikto nezranil, v byte sa v čase vypuknutia požiaru nachádzal pes. V noci majiteľka bytu zdieľala svoje pocity z týchto dramatických chvíľ, aké nikto nechce zažiť.
„Deti už spia, srdce mám až niekde v krku a trasú sa mi ruky. Nemôžem spať a neviem, ktorej emócii sa skôr poddať. Všetko je v poriadku, žijeme. Som vďačná, že sme s deťmi neboli doma,“ týmito slovami začala svoj príspevok na sociálnej sieti.
Je hrdá na svojho statočného manžela, ktorý šprintoval domov, aby zachránil ich psíka z horiaceho bytu a je hrdá aj na svojho trojročného synčeka, ktorý všetko zvládol a psa dokonca upokojoval.
„Ďakujem hasičom, záchranárom a všetkým, ktorí sa podieľali na hasení a záchrane nášho domova. Vďaka nim to dopadlo lepšie ako sa dalo očakávať. A môj syn videl naživo, ako sa jeho hrdinovia stali naozajstnými hrdinami aj pre nás,“ vyzdvihla majiteľka bytu s tým, že hasiči sa dokonca ponúkli, že dajú kyslík psíkovi.
Poďakovala tiež mestskej časti, starostovi a prednostke, ktorá spolu s ďalšími obyvateľmi utekala do obchodu a nakúpila pre nich oblečenie pre deti, plienky a ďalšie nevyhnutné veci.
„Nebudem predstierať, že som nebola posledné mesiace nešťastná zo života na Slovensku a toho, akým smerom sa celá naša krajina uberá. Ale dnešný deň vo mne oživil nádej. A vieru v ľudskosť. Ďakujem neznámym ľuďom a susedom, ktorí nám na parkovisko nosili tašky s oblečením pre deti, vtisli mi do ruky peniaze, priniesli termosku s horúcim čajom, prichýlili nás k sebe domov, aby som nakojila svojho ani nie 5-mesačného syna,“ opisuje Košičanka.
Tá je v neposlednom rade vďačná aj za svoju rodinu, vďaka ktorej má rodinka naďalej strechu nad hlavou a bezpečný prístav.
„Chce to veľmi veľa práce, ale verím, že onedlho budeme opäť doma. Netreba nám veci, aj tak ich nemáme kam dať. Ak chcete, môžete prispieť pomocnou rukou alebo nejakým eurkom na stavebné výdavky, ktoré nás čakajú,“ doplnila.
Žijeme. Deti už spia, srdce mám až niekde v krku a trasú sa mi ruky. Nemôžem spať a neviem, ktorej emócii sa skôr...
Posted by Mir Ča on Monday, October 7, 2024