Kapitán šíravskej výletnej lode: Zažil som už aj nebezpečné situácie

Výletnú loď Šíravy, ktorá nesie meno Zemplín, zrejme poznáte. Naša redakcia sa rozhodla vyspovedať jej kapitána Jaroslava Lajčáka (53). Viac sa už dočítate v rozhovore.

Ako dlho už brázdite šíravské vody?

Je to už 19-ty rok.

Ako ste sa dostali k tejto práci?

Nemal som prácu, nastúpil som na verejnoprospešné práce na správu cestovného ruchu a vedúci vedel, že som v bývalom zamestnaní jazdil s vysokozdvižným vozíkom a ovládam aj prácu s motormi, keďže môj otec bol šofér autobusu. Tak ma vedúci požiadal, či sa prídem pozrieť na trošku pokazenú loď. Tak som prišiel. A už mi to prischlo. Ako sa hovorí, prišiel som k tomu ako slepá sliepka k zrnu.

Predtým ste riadil nejaké lode?

Nie.

Takže výletná loď Zemplín bola vaša úplne prvá loď?

Áno. Ak nerátam detstvo. Otec vozil autobusom kapitánov do práce, takže ako dieťa som niekedy sedel na kolenách a kormidloval loď. Teraz už držím cudzie deti na kolenách občas ja.

Sú na to potrebné pravdepodobne aj nejaké kapitánske skúšky.

Dosť veľa skúšok. Čo sa týka lodí, som samouk. No sú na to potrebné kapitánske skúšky, na ktoré som sa učil z kníh a potom som išiel do Bratislavy, kde som absolvoval skúšky kapitána.

Museli ste sa niekedy s výletnou loďou vrátiť skôr z okružnej plavby pre zlé počasie?

Nejde tak o vrátenie, ale keď príde odrazu búrka, musíme dávať pokyn, aby sa ľudia nestiahli na jednu stranu, aby ostala loď vyrovnaná a deti boli v strede.

Viete už asi zo skúseností posúdiť aj počasie.

Sledujeme ho aj cez aplikácie. A keď je niekedy taká nárazová zmena počasia, tak sa snažíme ísť ku brehu. Prečkáme búrku a ideme ďalej.

Zažili ste niekedy počas svojich plavieb aj nebezpečné situácie?

Samozrejme, niekedy sa stávajú aj mimoriadne prípady.

Asistovali ste už aj pri záchranných akciách?

Napríklad, pomáhal som pri záchrannej akcii pri zátoke. Pri loďke, ktorá sa uvoľnila, hodilo ju do plytkej vody a začala naberať vodu. V tom čase tam spala aj rodinka. Volal plavčík, že ho kontaktovali policajti, či neprídeme s loďou, aby sme spomínanú loďku vyrovnali a potiahli ju do hlbšej vody.

Dopadlo to dobre?

Dobre. Zachránili sme loďku, aby sa celá nevyvrátila a aj rodinu.

Viezli sme sa spolu s vami, keď na palubu nastúpil aj bývalý prezident Andrej Kiska. Ako si na to spomínate?

Spomínam si na to vtipne. Mám pri kormidle takú rohož, nielen preto, že som nízky, ale aj, aby sa nešmýkalo. Prezident stúpil na tú rohož a udrel si hlavu do stropu a povedal au. V tej chvíli nabehla ochranka a nevedeli, čo sa deje.

Spoznávate takto zaujímavých ľudí?

No, áno. Na lodi sa točilo aj Vo štvorici po Slovensku. Latinák si skúsil kormidlovanie. Vravel, že to nie je nič zložité (smiech). Zložité je vyplávať, pristávať a udržať ľudí, aby nevystrájali.

Sú vaši pasažieri disciplinovaní?

No, viete, deti nevidia a chcú byť vyššie, tak ich rodičia pridržia a my ich na to musíme upozorniť. Ak by dieťa spadlo náhodou do vody a potiahla ho vrtuľa, tak už…

Bávi vás táto práca aj po 19 rokoch?

Ako sa hovorí – je to už ako profesionálna deformácia (smiech).

Nezabudnite si pozrieť aj priloženú fotogalériu.