Rozhovor s michalovským učiteľom a tanečníkom: Čo nám prezradil Michal Golas (26)?

Zdroj: Archív: Michal Golas

Aká bola vaša cesta k tancu?

Moja cesta k tancu začala už v šiestich rokoch na základnej umeleckej škole. Cesta bola kľukatá, pretože som sa k profesionálnemu tancu dostal až po ukončení strednej odbornej školy, čiže neskôr, ako je v tejto sfére bežné. Mám za sebou konzervatórium a množstvo workshopov so slovenskou aj so zahraničnou špičkou .

Koľko rokov už tancujete?

Amatérsky sa tancu venujem 19 rokov a profesionálne siedmy rok.

Máte v rodine tiež blízko k hudbe alebo tancu? Zdedili ste možno po niekom tanečný talent?

Neviem o nikom, kto by sa venoval hudbe alebo tancu, ale ako sa hovorí, z času na čas motyka vystrelí.

Ste pedagógom umeleckej školy, ktorý vyučuje rôzne tanečné techniky, aké? A aký druh tanca tancujete?

Podľa štátneho vzdelávacieho procesu sa na slovenských umeleckých školách vyučuje len zlomok štýlov a techník moderného tanca, ktoré vyučujem, (Jazz, J. Limón, Modern dance), preto som sa rozhodol povýšiť moderný tanec a vyučovať aj iné techniky, ktoré sa v našom meste a ani blízkom okolí nevyučujú. (Contemporary, Show dance, Vouge, Ladies style, Commercial dance). Okrem toho vyučujem aj klasický tanec (ballet) a základy gymnastiky. Toto a ešte viac sa dá naučiť v mojej tanečnej skupine Divas.

Ktorý tanečný štýl máte najradšej?

Jednoznačne moderný tanec. Nakoľko je tak rozsiahly a špecifický, že inak ako milovať ho nejde.

Pri tréningoch sa dá určite zažiť kopa zábavných momentov. Pamätáte si na nejaké vtipné príhody?

Jasné, že dá, ale ako pedagóg sa pri niektorých situáciách snažím nesmiať sa, pretože je to nevhodné a neprofesionálne. aj keď párkrát nevydalo. (smiech) Najvtipnejšie príhody sú asi pri tanci s partnerom alebo pri skupinových „dvíhačkách“.

Viete si predstaviť, že by ste robili niečo iné?

Nie, neviem absolútne. Tancom žijem a svoju prácu pedagóga a tanečníka milujem. Nie je deň kedy by som na tanec nepomyslel alebo mi nehrala nejaká vychytaná muzika, kde by som si v hlave nedal choreografiu. Aj keď počas letnej sezóny už niekoľko rokov chodím robievať animátora pre deti a mládež, čo ma tiež dosť baví, ale opäť je to úzko spojené s tým čo robím – začarovaný kruh. (smiech)

Máte za sebou nejaké úspechy či vzácne ocenenia? Ktoré si ceníte najviac?

Jasné, mám za sebou okresné, celoslovenské i medzinárodné súťaže. Najviac si cením tie, ktoré som už choreografoval alebo také, kde bola silná konkurencia. Taktiež ako svoj osobný úspech beriem obsadenie v niekoľkých predstaveniach na doskách Štátneho divadla Košice. A mojím najväčším úspechom je zorganizovanie Medzinárodného dňa tanca v Michalovciach.

Ako tanečník máte isto napočúvaných kopu hudobných žánrov. Aký žáner počúvate najradšej a na ktorý sa vám najlepšie tancuje

Presne tak. Nemám problém so žiadnym hudobným žánrom, ale najviac si idem r'n'b. V minulom živote som musel byť černoch (smiech). Idem si ich hudbu, tanec a temperament, ktorý v sebe majú, ten mám skrátka aj ja.

Ako to vyzerá, keď profi tanečník zavíta na bežnú diskotéku? Predvádzate tam svoje tanečné umenie, či nijak zvlášť nevyčnievate z davu?

Hm, z davu vyčnievam stále a to nemusím byť ani na diskotéke. (smiech) Čo sa týka diskoték, nikdy ma to extrémne nebavilo a ani som ich nevyhľadával, ale také koncerty a festivaly to je už o niečom inom.

Trénujete aj počas voľných dní?

Samozrejme. Voľné dni, štátne sviatky, prázdniny, vždy keď je čas a chuť.

Mimo tanečného parketu, ako radi trávite svoj voľný čas?

Asi ako úplne bežný človek. Mám rad humor, iróniu, priateľov a dobré víno. (smiech)

V čom je podľa vás sila tanca? Ako formuje osobnosť?

Veľmi dobrá otázka, ďakujem za ňu. Deti, ktorých chytí sila tanca, si podľa mňa v tanečnom krúžku nájdu pevné kamarátstva. Spojí ich rovnaká záľuba, čo sa napríklad nemusí stať v škole. Poznám veľa prípadov kedy dieťa bolo v škole outsiderom a podarilo sa mu začleniť do spoločnosti práve vďaka tancu. Tanec je kombinácia športu a umenia, fyzickej a psychickej aktivity.

Fyzická aktivita je dobrá pre telo, aby sa prekrvilo a nabralo svalovú hmotu. Taktiež pomáha psychike – jednak sa pri tanci vylučujú endorfíny, ktoré pomáhajú k pozitívnemu mysleniu človeka. Okrem toho pri tanci často musíme rozmýšľať kreatívne, čo nám napomáha aj v bežnom živote. Tanec nás učí disciplíne a prináša do života rôzne zážitky. Vďaka tancu si vieme vytvoriť veľmi pevné priateľstvá, ktoré podľa mňa prežijú aj keď tanec “odíde”.

A na záver, kedy ide tanečník do dôchodku? Je to určite náročné byť stále v pohybe. Aké sú vaše plány do budúcna?

Viete, že ani neviem? Asi ako bežný smrteľník, čiže ešte si počkám. Každopádne, čo sa týka mojej budúcnosti viem, že raz budem mať svoje tanečné štúdio, ktoré prinesie svojmu mestu a okoliu nový koncept. Taktiež mám v pláne tanečné workshopy pre verejnosť, tak sa nechajme prekvapiť.

Pozrite si michalovského tanečníka aj na fotkách nižšie.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Michaloviec a okolia.