40 krajín Európy, 35 000 kilometrov: Dvom Spišiakom učarovalo cestovanie, FOTO

Zdroj: fuzo.ceky

Spojil ich futbal a nadchlo cestovanie. Dlhoroční kamaráti Lukáš Stanislav z Chrasti nad Hornádom a Tomáš Čekovský z Granč Petroviec sa podujali na niekoľko mesačnú cestu po Európe. Za 15 mesiacov prešli 40 krajín a najazdili na starej prerobenej dodávke 35-tisíc kilometrov. Viac o tom, prečo sa tak rozhodli a aké to bolo, nám prezradili v rozhovore.

Ako dlho ste už kamaráti?

Spoznali sme si pri futbale, keď sme mali 17 rokov a začali sme hrávať za mužov v Spišskej Novej Vsi. To nás tak spojilo. A odvtedy sme kamaráti.

Kedy a prečo vznikla myšlienka, že idete cestovať?

Lukáš S: Bola to moja myšlienka. Každé ráno som o piatej vstával do práce, poobede tréningy a stále to isté dookola. Cestou do práce v zime dostala kolegyňa šmyk a síce to dopadlo dobre, ale vtedy som si uvedomil , že sme tu krátko na to, aby sme žili jednotvárny život a za niečím sa naháňali. Zavolal som „Čekymu“, že či nepôjdeme na výlet po Európe a on súhlasil. Samozrejme, dovtedy sme sa o cestovaní bavili, ale vtedy sme sa zhodli, že je čas zbaviť sa stereotypu a niečo zažiť.

Rozhodnutie padlo, bola aj nejaká príprava?

V januári 2018 sme dali obaja v práci výpovede a potom prišla príprava, keďže sme plánovali odísť na 15 mesiacov. Tri mesiace sme plánovali cestu, koľko kilometrov spravíme za mesiac, či kde budeme stáť, aby nám všetko sedelo s rozpočtom. Vedeli sme koľko máme peňazí, čo všetko chceme prejsť a muselo to sedieť tak, aby to vyšlo. Potom sme začali hľadať auto, v ktorom sa budeme presúvať, poprípade bývať. Kúpili sme staršiu obyčajnú dodávku, ktorú sme prerobili na karavan

Prečo práve 15 mesiacov?

Tak to pri plánovaní vyšlo. Chceli sme navštíviť 40 krajín, ktoré sme nechceli len prebehnúť, ale niečo z toho pobytu aj mať. Na začiatku sme mali naplánovaných 11 dní v každej krajine, no potom sa to trochu zmenilo a riadili sme sa pocitmi. Kde bolo dobre, tam sme boli dlhšie a kde nás to veľmi nezaujalo, tak sme odišli skôr.

Kedy a odkiaľ ste vyrazili?

Vyrazili sme 12. júla 2018 spod Spišského hradu, tak symbolicky, keďže je to dominanta Spiša a my sme síce každý z inej dediny, ale predsa obaja Spišiaci.

Čo hovorila na toto vaše rozhodnutie rodina či blízki?

Toto bolo na celej tej ceste asi najťažšie, lebo keď sme dali výpovede a začali ju plánovať a hľadať dodávku, tak všetci okolo nás pozerali na nás, že či sme sa zbláznili. Nikto nám neveril, že to dokážeme. Mali sme aj také reakcie, že čo vymýšľame, že je to nereálne, že sa nám pokazí dodávka, že nemáme skúsenosti s cestovaním a za týždeň budeme doma a podobne. Tomu, že to dokážeme, sme verili len my dvaja (úsmev).

A zvládli ste to, vydržala aj dodávka?

V podstate áno až na dva defekty a na jednu nepríjemnú situáciu, keď sme zapadli na Gibraltári a praskla nám prevodovka, takže sme to museli riešiť. Prišli sme na to vo Švajčiarsku a pomohol nám kamarát, ktorý tam žije, ale opravili sme to svojpomocne, lebo na servis peniaze neboli. Takže to zvládla až na túto udalosť, za ktorú sme mohli vlastne my.

Navštívili ste všetko čo ste mali naplánované?

Keď sme prišli do nejakej krajiny mali sme z plánu nejaké záchytné body, čo sme chceli vidieť, ale postupne to bolo skôr orientačné, pretože všade, kde sme prišli, sme spoznali ľudí, ktorí nám odporúčili také miesta, kde sa možno bežný turista ani nedostane. Takže sme navštívili aj to, čo sme neplánovali.

A ako to bolo s rečou. Dorozumeli ste sa všade?

Viac-menej áno. Všade funguje angličtina, ktorú ako jediný cudzí jazyk ovládame. A keď sa niekde nedalo po anglicky, tak sme mali šťastie na ľudí, že sme sa dohovorili aj tak.

Ktoré krajiny boli pre vás tie najkrajšie – najzaujímavejšie?

Zhodli sme sa, že Portugalsko, Španielsko, Dánsko, juh Talianska, ale dobre bolo aj v Nórsku.

Boli aj také krajiny, kde sa vám vyslovene nepáčilo?

Je ťažko povedať na niektorú krajinu, že sa nám v nej nepáčilo, ono všade treba ľudom prísť na chuť a pochopiť tú mentalitu. Človek príde na to, že nikde nie je zle, len treba pochopiť, že prečo sa práve tam žije takým a onakým spôsobom.

A kde ste boli najkratšie?

V Luxembursku sme boli najkratšie, je to malá krajina a nebolo tam v podstate nič zaujímavé.

Vy ste boli na cestách aj v zime, ako ste to riešili?

Zmysel plánovania bol, že celý sever prejdeme ako prvý, aby sme boli cez zimu na juhu. Takže my sme v podstate za 15 mesiacov sneh nevideli, až na jedu výnimku, keď sme boli v Andore na vyššie položenom vrchu. December, január a február sme boli na juhu Španielska, kde sme sa opaľovali.

Ako vyzeral váš bežný cestovateľský deň – týždeň?

Spávali sme v dodávke, ráno sme išli do nejakej reštaurácie na kávu, kde sme sme sa aj umyli. Odstavili sme dodávku na nejakom parkovisku. Vždy sme sa snažili nájsť parkovanie zadarmo aj keď bolo ďalej od mesta. Zobrali sme si bicykle a po mestách sme sa presúvali na nich. Sprchu sme zase riešili na plážach, benzínkach, poprípade u ľudí, ktorých sme spoznali v tej krajine. Okrem hľadania bezplatného parkovania bol najväčší problém nájsť dobrý internet, aby sme mohli načítať vlog z našej cesty, ktorý sme pravidelne pridávali na náš youtubový kanál fuzo.ceky.

Aký bol vás najkrajší zážitok?

Najväčšia otázka bola, že kde budeme tráviť Vianoce, keďže budeme mimo rodín a teraz sa určite zhodneme, že to bol pre nás najkrajší zážitok. Vianoce sme trávili v Lisabone, skoro v centre mesta na takom parkovisku, kde bolo asi ďalších 20 podobných cestovateľov a karavanov ako máme my. Všetko takí pouliční umelci a to bolo topka. Bol to silný zážitok, hlavne v tom, že ľudia, čo majú málo sa s vami podelia. Poskladali sme sa na jedlo, urobili sme si stromček, teda ozdobili sme veľkú tuju, mali sme aj svetielka, pripravili stoly, prístrešok, mali sme aj hudbu. Zároveň nás tí ostatní naučili aj ako sa dá cestovať lacno. Majú naozaj rôzne vychytávky.

Bolo niečo, čo vás prekvapilo či zarazilo?

Prekvapilo nás milo a zarazilo zároveň, že v celej Európe je kopec milých a super ľudí. Stretli sme množstvo ľudí, ktorí nám pomohli a nič za to nechceli, čo sme boli veľmi prekvapení. Nemali sme ani jednu negatívnu skúsenosť, že by nás chcel niekto okradnúť, alebo urobiť niečo zlé a to sme vlastne prespávali 15 mesiacov na ulici.

Kde by ste sa najradšej vrátili. Je v pláne aj ďalšia cesta?

Vrátili by sme sa na viacero miest. Plány už sú, chceli by sme si vybrať nejaký iný kontinent a niečo podobné podniknúť, rozmýšľali sme nad Indiou, alebo Ruskom. Uvidíme, čo ešte vyberieme.

Zábery z veľkej cesty chalanov nájdete v našej galérii.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah zo Spišskej a okolia.